to naše slovenské

24.09.2012 18:28
 
Pracujem vo firme, v ktorej ak je jeden týždeň
bez nejakého auditu alebo zahraničnej návštevy - tak
niečo nie je v poriadku.
Veľmi často k nám chodia japonskí "bratia",
ktorí zvyknú priniesť nejaké exkluzívne veci
typické pre ich krajinu.

 

 
Pred asi 5rokmi som bol práve na obede, keď prišiel za mnou jeden
japonec s veľkým úsmevom na perách a ponúkal mi nejaký balíček,
vraj je to ich lahôdka a  mám to ochutnať. Ja som mu vravel, že ja
to nemám rád, ale keď toľko naliehal, tak som si to vzal s tým,
že doma to niekto snáď zje. Lenže on stále naliehal, vraj nech to
otvorím hneď a ochutnám - akoby chcel vidieť, že mi to chutí.
Tak som mu chcel urobiť radosť a otvoril som balíček, v ktorom
boli 4 malé obdĺžniky, nejaké vylisované morské chaluhy alebo
ktovie čo - bolo to veľmi tenké a zelené, pre mňa vôbec neatraktívne,
ale on sa tváril akoby mi dal nejaký národný poklad, tak som mu nechcel
pokaziť nadšenie, začal to som jesť a v duchu som si myslel : preboha
len dúfam, že tam nie sú pomleté nejaké chobotnice alebo čo, lebo ja
morské príšery neznášam. Bolo to chrumkavé ako zemiakové lupienky.
Počas jedenia som sa premohol a dal som mu výrazom najavo,
že :wááw, aké chutné, fakt mňam. On celý šťastný, že mi to chutí - odišiel.
Vravím si : no, veď aj takto treba nadväzovať medzifiremné kontakty.
 
Druhý krát zase priniesli : zelený čaj z hnedej ryže. Samozrejme ja hneď
ochotný som ho šiel degustovať, čo som neskôr oľutoval, pretože to chutilo
ako vyvarená voda zo zhorenej ryže, tak som tým polial trávičku.
 
Dnes som našiel zase od nich novinku : čaj, ktorý vyzeral už aj obalom
pútavejšie ako ten predošlý - Japan Red Ginseng Tea - vravím si - veď obal predáva.
Tak som si vzal dva, ponúkol kolegyňu, ale ona že sa toho bojí, že Bohvie čo tam je?
  Ale ja hlavný degustátor som si povedal - veď žeňšeňový čaj nemôžu pokaziť,
veď to musí byť super. Pretože aj napr. sypaný čaj Maté so žeňšeňom - je
podľa mňa čaj No.1. Lenže tento ich chutil ako čaj z pomletej mrkvy v presladenej vode.
 
A tak, keď som prišiel domov, vyhral to u mňa štamperlík klasickej slovenskej 38% hrušky. 
A pritom som si v mysli premietol, že aké je to v živote často zvláštne - stále skúšame,
hľadáme, niečo čo je extra, neobvyklé, iné,nové a neviem aké a nakoniec
aj tak zistíme, že to čo je pre nás najlepšie máme doma.
To naše slovenské.

Vyhľadávanie

© 2015 Všetky práva vyhradené.

Tvorba webu zdarmaWebnode