nedeľná omša

01.10.2012 18:04
 
Tento víkend som strávil u rodičov.
V nedeľu ráno sme všetci pekne šlapali do kostola.
Nie vždy tam idem rád, ale včera som šiel rád.
Pretože som vedel, že kostol majú nanovo vymaľovaný.

 

 
Mne osobne sa páčia jednoduché veci, pretože potom vynikne to,
čo je dôležité. A preto nemám rád, ak je kostol preplnený sochami,
maľbami a neviem čím, že človeka počas celej omše všetko toto vyrušuje.
Áno viem, niekto môže povedať - ak človek verí a má v srdci Boha, počúva
kňaza a nič ho nemôže pri tom rušiť. Každý má svoj pohľad, ja píšem ten svoj.
Nikoho neodsudzujem. Aj keď ja by som urobil totálnu zmenu omše,
kde by to celé bol akýsi rozhovor, otázky a odpovede, kto čo prežil,
aký má na to názor ten druhý, teda vzájomné rešpektovanie a pochopenie
svojho života, pretože mne osobne je veľa vecí z biblie veľmi nezlučitelných
s mojím chápaním.
 
A tak som bol rád, že keď som vošiel do kostola, bol vymaľovaný
úplne jednoducho - podľa mňa úžasne - biela a jemná žltá farba, obrazy
ešte neboli zavesené, čo som ja osobne vnímal ako pozitívum, pretože som
sa plne sústredil na kňaza a počúval som ho. Aj keď priznávam - občas mi
ušli myšlienky, pretože neviem ešte byť neustále v prítomnosti, ale bolo to
iné ako keď som napr. v kostole v mojom meste, pretože tam celý čas pozerám
po stenách, kde končí táto maľba a kde začína iná, aká je to farba, kto je asi na tej soche...
 
Vyrastal som v katolíckej rodine, mám absolvované niektoré sviatosti.
Počas stredoškolského štúdia som bol každý večer v kostole, raz za mesiac
sme sa stretávali v katolíckom spoločenstve a čítavali si rôzne články.
Pamätaňám si - raz sme mali takú hru, kde si každý vylosoval nejaký papierik
a to, čo bolo na ňom napísane - to ho bude v živote sprevádzať.
Ja som tam mal :
Pane nespoliehaj sa na mňa, lebo Ťa hneď zradím, pokiaľ ma Ty na chvíľu opustíš.
 
X-krát som si na toto spomenul, pretože x-krát urobím vždy nejakú hlúposť
vo chvíli, keď mám byť silný.
 
Jedna priateľka mi raz napísala : "aj slovo môže zabiť". Nechápal som to,
tak mi to vysvetlila, vraj keď doktor povie, že má pacient rakovinu, človeka
to hneď zlomí a nepomôže mu nič, ani lieky, lebo začne tomu veriť, hneď sa
odpíše, vidí sa ako už umrie, jeho zdravotný stav sa začne zhoršovať,
napriek tomu, že to mohli byť iba slová a doktor sa mohol mýliť.
 
Tak isto aj na mám tie slová z tej hry stále v hlave.
Keď som bol ešte slobodný, tak som veľmi rád čítal knihy, ktoré písal
Edgar Cayce. Modlieval som sa každý večer a vždy po skončení som povedal
ešte jednu Edgarovu vetu, ktorá je podľa mňa veľmi krásna :
Bože daj, aby som našiel toho, kto ma naplní láskou, pokojom a úctou k Tebe
a toho, pre koho ja môžem urobiť to isté.
 
Modlil som sa túto vetu poctivo tri roky a potom som spoznal ženu,
ktorá síce bola v mojom živote omylom, ale vďaka nej som spoznal moju
terajšiu ženu.
 
A tak s odstupom času viem, že každý omyl je vlastne niečo dobré pre
našu budúcnosť. Je pre nás posunutie.
 
A ja ďakujem Bohu, že ma posunul sem.
Pretože viem, že Boh som ja, moja žena, moja dcéra a naša rodina.

Vyhľadávanie

© 2015 Všetky práva vyhradené.

Tvorba webu zdarmaWebnode