na koľko sa ceníš?

17.01.2013 21:47
 
Viackrát som už čítal, že človek by mal každých
šesť rokov zmeniť prácu, inak mu začne z toho
šibať a začne v práci stagnovať. Ja som toto
tvrdenie začal veľmi intenzívne pociťovať
cez vianočné sviatky a tak som po Novom roku
rozhodil svoj životopis na rôzne strany.

 

 
Pred pár dňami som bol na pracovnom pohovore s veľmi
sympatickou dámou, s ktorou som sa cítil veľmi uvoľnený
a po odchode domov som mal dobrý pocit . A hoci som chcel
zmeniť prácu čo najskôr, rešpektoval som skutočnosť, že toto
pracovné miesto bude voľné až v polovici februára. Ale keď mi
zvonil telefón už o 3dni s informáciou, že to miesto mám isté
a mám prísť podpísať zmluvu, napriek tomu, že som si dal
požiadavku mať o dosť vyšší plat ako mám teraz - bol som
viac ako šťastný.
 
Dovtedy som si myslel, že som najväčší hráč na svete.
Ale život ma zvláštne tromfol. Pretože na ďalší deň som si všetko
dal v hlave dokopy a prestal som mať záujem o to miesto.
 
Povieš si, že som vážne totálny šialenec. Môj slobodný kolega
sa mi čudoval a snažil sa ma prehovoriť faktom, že nová práca
je v oveľa väčšom meste a to logicky znamená aj väčší počet
žien a už len kvôli tomu to mám vziať. Možno som si len potreboval
dokázať na koľko sa cítim, na čo mám a o čo prichádzam. Nevravím,
že som na 100% šťastný, lebo človeku stále niečo chýba, ale viem,
že ten nepokoj, ktorý sa vo mne zrodil cez vianočné sviatky sa už
upokojil.  Veď nie vždy je správne vrhnúť sa na prvú návnadu, ktorá
sa človeku naskytne. Pretože to môže byť tá osudná a posledná
v jeho živote.
 
A hoci viem, že ten pocit nepokoja sa vo mne určite v budúcnosti
ešte vrati, aspoň budem vedieť na čom som. Pretože už sa budem
vedieť bez ostychu oceniť. A snáď neskôr zistím, prečo mi môj
vnútorný hlas vravel : ešte zostaň. A možno mu aj poďakujem.

Vyhľadávanie

© 2015 Všetky práva vyhradené.

Tvorba webu zdarmaWebnode