Moje Vianoce

26.12.2012 21:33
 
Keď sme ráno spievali v kostole "Búvaj Dieťa krásne,
uložené v jasle", tak som si spomenul, ako moja dcéra,
keď bola ešte malá, túto pesničku spievala po svojom :
Búvaj Dieťa krásne, uložené v masle.

 

Vianočné sviatky sme sa tento rok rozhodli stráviť u mojich rodičov.
Naši sú vždy radi, keď prídeme, keď sme si nablízku, keď sa môžeme
porozprávať a ja som rád, keď si môžem zaspomínať na staré časy.

 

Cestou z veľkého mesta do maličkej dedinky som si spomenul na príhodu
z minulého roku, ako som v autobuse našiel mobil a oči mi svietili od šťastia,
lebo bol mojej obľúbenej značky, ale dcéra mi ho hneď vzala so slovami :
Nepozeraj sa tak na ten mobil, vidím na Tebe, že si ho chceš nechať, ale
veď sa Ti vôbec nepáči. Pozri,že nie je pekný. Vrátime ho tomu, komu patrí.
Neskôr som mal úžasný pocit, že moja dcéra nemala tak ako ja
"nekalé myšlienky".
 
A pretože už dlhšiu dobu spomínala, že chce urobiť rodokmeň našej rodiny,
tak Vianoce u našich bola vhodná príležitosť aj na toto. Poctivo spolupracovali
obaja moji rodičia, aj keď otec stále žartoval. Aspoň som si znovu potrvdil to,
že dar humoru som zdedil po ňom. Keď sa im už minuli spomienky o svojich
predkoch a otec už mal toho dosť, tak povedal : no už hádam dosť, už si tam
len na vrch napíš "Noe na korábe" a máš to kompletné. 
 
Moja žena bola pred dvomi týždňami vážne chorá a musela zostať doma z práce,
tak som sa rozhodol, že ju rozptýlim tým, keď sa spolu zahráme nejaké online
hry. Samozrejme, že ona bola v každom leveli rýchlejšia a lepšia, ale mne moja
hrdosť nedovolila byť porazeným a tak som hral každý level dovtedy, pokiaľ
som nemal viac bodov ako ona. Aj keď v dvoch leveloch som ju doteraz
neporazil, nevadí. Neskôr som sa dostal pred level, ktorý som musel odomknúť
nejakým kľúčom, ale o ten kľúč som musel požiadať priateľov. Týždeň som
si myslel, že to tú hru prejde a že mi ten kľúč dá sama, veď snáď nebudem
niekoho prosiť o pomoc. Ale poprosil som. A na Vianoce mi žena poslala ten kľúč.
 
A kedže Vianoce bez Mrázika by neboli asi Vianoce, lebo je to moja
najobľúbenejšia rozprávka, ktorú si často s mojim kolegom v práci pripomíname
rôznými výrokmi z nej, tak som dnes nedočkavo čakal až ho budem mocť
sledovať a popritom som bol s kolegom v spojení online, že sme si posielali
rôzne výroky, ktoré práve odzneli, bolo to také nové, že som sa smial dvakrát.
 
Viem, že Vianoce kedysi a dnes už nie sú rovnaké, ale vždy si dokážem nájsť
niečo, čo mi urobí náladu a som rád, že tá nálada zo mňa svieti na moju
rodinu, ktorú nadovšetko milujem.

Vyhľadávanie

© 2015 Všetky práva vyhradené.

Tvorba webu zdarmaWebnode