Divoké kočky

06.01.2013 18:31
 
Nie som pravidelný návštevník nočných podnikov,
pretože keď vidím ako deti držia v jednej ruke
pohár piva, v druhej cigaretu a tvária sa dôležito,
tak mám pocit, že ja tam už nepatrím.

 

 
Ale včera som bol pozvaný na jeden koncert, na ktorom vystupovali
rôzni hudobníci, od sólistov, cez rock až po hip-hop.
 
Hneď na začiatku ma potešila skutočnosť, že koncert uvádzala žena,
ktorá mala postavu ako moja žena a zato som jej venoval pár milých
úsmevov, to čo mi učarovalo najviac, bolo vystúpenie jedného hudobníka,
ktorý hral na basovej gitare ako sólista. Tie zvuky, keď som každy tón
gitary cítil cez chvenie barového pultu bol úžasný, že som vtedy nič
iné nevnímal.
 
Bol som tam s dlhoročnou priateľkou Natáliou. Pred pár rokmi
pracovala tri mesiace v zahraničí ako striptérka. Odvtedy vždy ako sa
s ňou stretnem, nevynechám otázku, či si to nerozmyslela a nechce
tam vrátiť. Veď na tom sa predsa dajú zarobiť pekné peniaze. X krát
som jej povedal, že keby mám ja také telo a nápaditosť ako ona,
hoci len na pár dní, nič iné by som nerobil.
 
Aj s kolegami, keď raz náhodne prišla reč na túto tému - mať možnosť 
na pár dní ženské telo, tak každý jeden by okamžite išiel s ženským
telom zarábať, pretože v tom vidí prostriedok na peniaze.
 
A v súvislosti s Natáliou si často spomeniem na film Divoké kočky
a zároveň na to, že ako muži - nech sa snažíme akokoľvek, sme
stále málo odolní voči krúteniu ženského zadku.
 
Nechcem týmto uraziť žiadnu ženu, ani aby ma teraz videla ako
nejakého zvrhlíka, ktorý by ženu zapredal za peniaze. Je to čisto
iba moja logika. Lebo keď sme sedeli pri bare, videl som ako to
s ňou stále "lomcuje", že hudba a ten nadupaný život má stále v krvi.
 
A napriek tomu, že som nevypil ani kvapku alkoholu, ráno som mal
poriadny výbuch v hlave a cítil som sa ako po riadnej opici.
Ale stálo to za to.

Vyhľadávanie

© 2015 Všetky práva vyhradené.

Tvorba webu zdarmaWebnode